Každý violončelista ten zvuk pozná. Hráš stúpajúcu stupnicu, všetko znie krásne a zvučne, až kým neprídeš na tón (zvyčajne F alebo Fis na G strune), kde sa tón zrazu zlomí. Začne "koktať", drnčať, pulzovať alebo sa zmení na nepríjemné zavýjanie.
Tento jav sa nazýva vlk. Hoci sa môže vyskytnúť aj na husliach (zriedkavo) a kontrabasoch, najčastejším a najproblematickejším hosťom je práve na violončelách a violách.
Čo je to vlastne "vlk"?
Z fyzikálneho hľadiska nejde o výrobnú vadu v zmysle praskliny alebo odlepeného gleja. Vlk je dôsledkom konfliktu rezonancií.
Drevené telo nástroja má svoju vlastnú prirodzenú frekvenciu, pri ktorej najsilnejšie vibruje (hlavná rezonancia ozvučnice). Keď zahráš tón, ktorého frekvencia sa presne (alebo veľmi tesne) zhoduje s touto prirodzenou frekvenciou tela nástroja, stane sa niečo zvláštne:
Telo nástroja začne rezonovať tak silno a rýchlo, že "okradne" strunu o energiu.
Struna nedokáže udržať stabilnú vibráciu, pretože energia sa príliš rýchlo prenáša do kobylky a tela.
Vzniká spätná väzba, kde sa vibrácia struny a tela dostanú do protifázy – navzájom sa bijú.
Výsledkom je onen typický pulzujúci, zajakavý zvuk.
Zaujímavosť: Vlk sa najčastejšie vyskytuje na majstrovských nástrojoch. Lacné, preglejkové alebo hrubé nástroje sú často príliš tuhé na to, aby rezonovali tak silno, že by vytvorili vlka. Mať vlka teda často znamená, že máš pravdepodobne nástroj s veľkým potenciálom a bohatým tónom.
Diagnostika: Kde ho hľadať?
Violončelo: Najčastejšie v okolí tónov E, F alebo Fis (zriedkavejšie G) na G strune (a o oktávu vyššie na C strune).
Viola: Zvyčajne okolo tónov B (H) alebo C na G strune.
Riešenia: Ako skrotiť vlka
Cieľom nie je "zabiť" rezonanciu nástroja, ale posunúť problematickú frekvenciu niekam "medzi tóny" (napríklad medzi F a Fis), kde ju pri bežnom hraní nebudeš počuť.
1. Odvlkovač (tzv. vlčie dusítko) – Riešenie pre Teba
Toto je najbežnejšie a najjednoduchšie riešenie. Ide o malé kovové závažie s gumenou vložkou, ktoré sa montuje na strunu medzi kobylku a strunník (zvyčajne na G alebo C strunu).
Ako to funguje: Závažie mení rezonančnú frekvenciu krátkeho úseku struny za kobylkou. Tým sa vytvorí "protirezonancia", ktorá pohltí nadmernú energiu vlka.
Ladenie eliminátora: Nestačí ho len nasadiť. Musíš ho posúvať po milimetroch, kým vlk nezmizne, ale zároveň sa nezhorší celková otvorenosť zvuku Tvojho nástroja.
2. Úprava nastavenia duše – Práca pre husliara
Duša je "srdcom" nástroja. Jej posunutím môže husliar zmeniť tuhosť vrchnej dosky a tým jemne zmeniť jej rezonančnú frekvenciu.
Často stačí mikroskopický posun, aby sa vlk zmiernil. Nevýhodou je, že zmena polohy duše ovplyvní zvuk celého nástroja, takže je to vždy hľadanie kompromisu.
3. Ťažšia kobylka alebo strunník
Ak je kobylka príliš ľahká alebo tenká, prenáša vibrácie príliš rýchlo.
Husliar môže zvoliť o niečo masívnejšiu kobylku.
Niekedy pomôže aj výmena ľahkého plastového strunníka za ťažší drevený (ebenový), čo zmení celkovú impedanciu systému.
4. Vnútorné rezonátory – Pokročilé husliarstvo
Ak odvlkovače zlyhajú alebo príliš tlmia zvuk Tvojho nástroja, existuje elegantné, no náročné riešenie. Do vnútra nástroja (zvyčajne na spodnú dosku) sa nalepí špeciálne naladené závažie alebo dutý rezonátor.
Toto riešenie je neviditeľné a veľmi účinné, ale vyžaduje skúseného majstra, ktorý dokáže presne vypočítať a naladiť rezonátor na frekvenciu vlka konkrétneho nástroja.
5. Technika stlačenia korpusu
V núdzových situáciách (napr. uprostred koncertu, ak sa vlk ozve) violončelisti niekedy inštinktívne silnejšie zovrú nástroj kolenami. Týmto tlakom na luby sa dočasne zvýši tuhosť korpusu a vlk sa môže potlačiť. Nie je to však trvalé riešenie.
Záver
Mať vlka na nástroji nie je hanba. Je to daň za to, že hráš na citlivý a rezonančný nástroj. Väčšinou sa dá tento problém vyriešiť kvalitným eliminátorom za pár eur. Ak to nepomáha, návšteva mojej dielne je ďalším logickým krokom.