Srdce ľudovej hudby: Keď nástroj udáva rytmus

Keď počúvaš dobrú ľudovú hudbu, Tvoje ucho pravdepodobne automaticky sleduje virtuózne behy primáša. Ale čo je to, čo Ťa núti podupkávať si nohou? Čo dáva kapele ten nezameniteľný „drive“ a šťavu?

Je to kontra. Nástroj, ktorý v sebe spája melodiku huslí s údernosťou bicích.

Pre bežného pozorovateľa vyzerá ako obyčajné husle alebo viola. My v dielni však vieme, že dobrá kontra je špecializovaný stroj na rytmus, ktorý si vyžaduje celkom iný prístup k nastaveniu a úprave než nástroj určený na sólovú hru v orchestri.

Čím sa líši nástroj na kontrovanie?

Kontrovanie (či už ide o husľovú „sekundu“ alebo violovú „bratsch“) je fyzicky náročný štýl hry. Nástroj tu nespieva jednu melódiu, ale vytvára harmonickú a rytmickú výplň – často hrou na viacerých strunách súčasne.

Tu sú 3 kľúčové špecifiká, ktoré musí mať nástroj pripravený u husliara:

1. Kobylka: Architektúra akordu

Toto je najviditeľnejší rozdiel. Zatiaľ čo klasický huslista potrebuje oblú kobylku, aby sa sláčikom nedotkol vedľajšej struny, kontráš potrebuje pravý opak.

• Sploštenie: Vrchná hrana kobylky sa upravuje do rovnejšieho tvaru.
• Cieľ: Umožniť plynulý a čistý záber na dvoch, často až troch strunách naraz (tzv. dvojhmaty a trojhmaty) bez extrémneho tlaku pravej ruky.
• Výsledok: Plný, harmonický akord, ktorý znie mäkko a celistvo.

2. Struny a ich napätie

Kontra je motor. Musí „vrčať“. Preto sa na tieto nástroje často volia iné sady strún než na sólové husle.

• Preferujú sa struny s tmavším, zemitým tónom a dlhším dozvukom.
• Dôležitá je rýchla odozva – pri rytmickom „sekaní“ (es-tam) musí tón zaznieť okamžite.
• Často sa používajú hrubšie struny, ktoré znesú väčší tlak sláčika pri fortissime.

3. Odolnosť a nastavenie hmatníka

Folklórne hranie je živelné. Nástroje sú vystavené potu, zmenám teplôt pri hraní vonku a intenzívnemu treniu.

• Hmatník: Musí byť precízne ohobľovaný, aby struny nedrnčali ani pri silnom zábere, no zároveň musia byť dostatočne nízko pre pohodlný stisk akordov (aby sa muzikantovi neunavila ruka po prvej hodine zábavy).
• Duša: Jej nastavenie vnútri nástroja je kľúčové pre to, či bude nástroj znieť „nosovo“ (vhodné pre niektoré regióny) alebo „basovo a široko“.

Husle vs. Viola: Dve tváre sprievodu

V mojej dielni sa stretávam s dvoma typmi kontrášov a každý hľadá niečo iné:

Sekundáš (husľová kontra): Hľadá ostrosť, jasnosť a schopnosť presadiť sa vo vysokých polohách. Jeho rytmus je šijací stroj kapely.

Bračista (violová kontra): Hľadá hĺbku, objem a rezonanciu. Viola musí vyplniť priestor medzi basou a primášom. Je to tmel, ktorý drží zvuk pokope.

Prečo zveriť úpravu kontry husliarovi?

Mnoho muzikantov si skúša upraviť kobylku doma „na kolene“. Často to končí zničenou kobylkou, prepadnutým zvukom alebo, v horšom prípade, poškodením vrchnej dosky nástroja nesprávnym tlakom.

Nastavenie kontry je alchýmia – hľadám bod, kde je nástroj dostatočne plochý na pohodlné akordy, ale stále si zachováva svoju zvukovú farebnosť a nosnosť.

Hľadáš nástroj, ktorý Ťa podrží pri každom „duvaji“? Zastav sa u mňa. Pozriem sa na vašu kobylku, hmatník a dušu, aby vaša kontra nebola len sprievodným nástrojom, ale skutočným srdcom vašej kapely.