Z iného súdka: Zaujímavosti a špeciality, s ktorými sa nestretávam každý deň!

Tak ako život prináša pestrú škálu udalostí, aj mňa občas navštívia nástroje a hudobníci, ktorí su niečím odlišní od „mainstreamu“.

Škatuľová muzika

Rozšírená najmä v oblastiach v okolo Terchovej… Ak bola v škatuľovej muzike rytmickým srdcom basa z debny, potom melódiu často niesol nástroj z rovnakej „dielne“ – škatuľové husle.

Tento fascinujúci nástroj je dokonalým symbolom toho, že keď je vôľa hrať, materiál sa vždy nájde. Sú dôkazom neuveriteľnej ľudskej vynaliezavosti a sily hudobnej tradície.

Z núdze cnosť

V časoch, keď boli majstrovské husle pre bežného človeka na vidieku či salaši absolútne nedosiahnuteľným luxusom, prišla na rad improvizácia. Láska k hudbe a potreba zahrať si obľúbenú melódiu bola jednoducho silnejšia ako chudoba.

Ako sa „vyrábali“?

Základom bol, samozrejme, korpus. Na rozdiel od zložito dlabaných a ohýbaných dosiek majstrovských nástrojov tu poslúžilo čokoľvek, čo malo rezonančné vlastnosti.

  • Škatuľka od cigár: Najslávnejším a najideálnejším materiálom bola pevná drevená škatuľka od cigár. Jej tenké, suché drevo a ideálny tvar z nej robili prekvapivo dobrý malý rezonátor.
  • Iné materiály: Používali sa však aj iné plechové či drevené debničky.

K tejto „škatuli“ sa pripevnila jednoduchá palica slúžiaca ako krk (často bez presného hmatníka) a natiahli sa dve, tri, prípadne štyri struny. Tie boli zvyčajne z toho, čo bolo po ruke – neraz len z tenkého drôtu či oceľovej strunky.

Zvuk, ktorý mal dušu

Zvuk bol, prirodzene, ďaleko od zamatového tónu huslí od Stradivariho. Bol tenký, prenikavý, ostrý, možno trochu piskľavý, ale bol to TÓN. A čo je hlavné, dalo sa na ňom zahrať melódiu.

Dnes sú škatuľové husle skôr vzácnou zberateľskou kuriozitou. Sú však krásnou pripomienkou, že hudba nie je o drahom vybavení, ale o duši, ktorá má potrebu sa vyjadriť.

Atypické husle I.

Fantázia nepozná hraníc. Platí to aj pre amatérskych alebo profesionálnych husliarov a výrobcov hudobných nástrojov. Chcete vedieť, ako znejú?

Atypické husle II.

Kto vie, čo inšpirovalo ich autora?

Keď občas v husliach nájdete aj niečo, čo by ste tam ako hudobník nechceli mať…

„Tie husle znejú nejak divno…“, „Niečo tam šuští, ide to akoby zvnútra!“…